sue

“Si protivná stará dievka, ktorá...“

 
Posledná veta, ktorú som dostala asi pred rokom od jednej z mojich naj kamošiek... Odvtedy o NEJ nič neviem, resp. nemala by som nič vedieť. Spoznali sme sa v prvom ročníku na gympli, boli sme ako sestry, a vydržalo to až do minulého roka, keď som si dovolila vysloviť nesúhlas s JEJ životným rozhodnutím... Celých 13 rokov sme vedeli jedna o druhej všetko a odrazu to tu nie je. Existuje však medzi nami jedna “spojka“, ktorá má, neviem prečo, neustálu potrebu ma informovať o JEJ živote. Ja však nemám záujem. Neželala si to ONA, nebudem JEJ teda robiť napriek. Dúfam, že ak si to raz bude spojka čítať, nepochopí to zle, chcem len, aby akceptovala JEJ vôľu, tak ako ona neakceptovala môj odlišný názor, aký mala ONA. Z času na čas si spomeniem, človek má super vlastnosť, nemazať zo svojej pamäti veci, ktoré stáli v živote za to. Ako sa tomu hovorí? Prirodzený vývoj podmienený časom? Ľudia prichádzajú a odchádzajú z našich životov preto, aby nám tu niečo nechali... Aj ONA mi toho nechala veľa a práve preto nezabúdam... A nikdy nezabudnem... Nech je tak, ako si to chcela... TY.