sue

Ľudia sú rôzni. Vysokí, nízki, štíhli, tuční, plechaví, vlasáči...A ja som citlivka...
Len kurník neviem prečo a kde sa to vo mne zobralo. Navonok na ľudí okolo mňa pôsobím odmerane a chladne, ale keď ma niekto lepšie spozná, zistí, že som vnímavá a citlivá duša. Momentálne v partii prežívame jednu krízu. Ťažko sa mi o tom píše, ale v skratke: “jedno nahnité jablko čoskoro nakazí celý košík...“ Tak zle na mňa vplýva dotyčná osoba, že som zlá aj na tých, ktorí za to nemôžu. Podvedome si v prítomnosti osoby O vytváram aj ja nepriateľov medzi priateľmi... A je mi z toho smutno. Zvlášť po tomto víkende, na ktorý sme sa všetci tak veľmi tešili... Atmosféra bola hustá a napätá a už nevieme ako to riešeiť, debaty nepomáhajú... Možno je čas pristúpiť k podmienkam... Ak sa nezmení to a ono, potom....  Nenávidím tieto situácie, ale zase na druhú stranu sa mi veľmi zle žije s vedomím, že som pre daného človeka neurobila maximum. Poznáme osobu O ako vtipného a zábavného človeka, len už istú dobu sa s jeho sarkastickými a nevhodnými poznámkami roztrhlo vrece. Uráža nás to a vytvára to dusno medzi ostatnými. Prečo som zrovna ja taká citlivka, ktorá si isté veci príliš berie? Už som z toho mierne unavená a uvedomujem si, že si problémy vyrábam aj tam, kde nie sú. Mám svojich priateľov veľmi rada a záleží mi na nich. Veľmi ma bolí keď sú smutní a trpia. A nemám rada, keď mi po otázke: "Chceš o tom pokecať?" Povedia: "Ja sa z toho dostanem sám/sama." A houby z toho... Trápia sa ďalej a ovplyvňujú tým aj svoje okolie, ktorému na nich záleží.
Osoba O, chcela som ti len povedať, aby si čo najskôr skončila svoje trápenie a aby sme sa znova s pohárom vína a cigou mohli spolu smiať...