Zvyčajne si v tomto čase môjho zla robím všetko po svojom. Včera som sa však nechala zlákať na dva deci aj keď som pôvodne chcela byť s mojou zlou dušou sama. Neviem či to bol najlepší nápad, ale podľahla som pokušeniu zistiť, či by sa moje rozpoloženie nedalo odohnať koncentráciou na niečo iné. Malo to čosi do seba, netvrdím, že som sa vyliečila, ale na niečo to dobré bolo. Zistila som, že mám okolo seba ľudí, ktorí ma majú radi, ktorým na mne záleži a ktorí stoja za to. Včera sme sa veľmi nesmiali, skôr sme diskutovali, o všetkom možnom aj nemožnom. Aj som si poplakala, ale aspoň sa mi uľavilo. Na smiech nebola nálada, atmosféra, konštalácia hviezd... Je fajn zistiť, že sa mám na koho obrátiť a že aj napriek môjmu pocitu dosiahnutého najhlbšieho dna sú tu moji ľudia, s pomocou ktorých snáď raz moje “zlo“ navždy zmizne z môjho života. A nemuselo by to dlho trvať...
Nie každý deň je nedeľa…
21.02.2007 09:47:14
Včera som sa pristihla pri tom, ako sa moje rozpoloženie počas dňa zmenilo. Zobudila som sa celkom dobre naladená, ale počas dňa v práci sa mi akoby všetko zrútilo a zase som spadla do kopy vlastných myšlienok, ktoré ma už nejaký ten čas privádzajú do nepríčetna. Nechcem písať, že mám depresiu – je to podľa mňa príliš silné slovo, depresia je diagnóza – ale nazývam to po svojom výrazom “som zle“. Moje “zlo“ ma zožiera už dosť dlho. Raz je lepšie, inokedy horšie, no ešte stále ma neopustilo... Nebaví ma a som z neho unavená, ale keďže nie som pokrytec, nebudem sa tváriť, že som OK keď dobre viem, že nie som. Oklamala by som len samu seba, nikoho iného. A ja neklamem. A nenávidím pokrytectvo.
Komentáre