A už je to zase tu, obdobie mojich revov a stavov úzkosti.
Zajtra mám narodeniny, už roky toto obdobie nenávidím. Vždy ma chytajú sebaobviňovacie stavy – “Veď som nič nedokázala... Načo som vlastne tu? Pozri sa ako vyzeráš... Rob už konečne so sebou niečo... Zamysli sa nad sebou...“
Neviem, či aj iní ľudia trpia týmto narodeninovým syndrómom, alebo som sama na tejto zemi. Už som naučila priateľov, aby mi narodeniny nepripomínali, nenosili mi dary, neviem ich prijímať a potom, nerada som stredobodom pozornosti. No našim to vysvetliť neviem, máme s bratom narodeniny v jeden deň (nie, nie sme dvojičky, len blbá zhoda náhod) a naši nevedia akceptovať moje rozhodnutie narodeniny jednoducho neoslavovať. Už včera sme sfukovali sviečky na torte a spievali “Živióó“. A mňa to naozaj nenaplnilo. Nič sa tým nemení, snáď len to, že som zase o rok staršia a aspoň pol roka si na toto nové číslo budem zvykať.
Komentáre
..och..
tu
Vychadzal som len z tejto tvojej vety:
a opitie s kamosmi som myslel iba ako priklad niecoho, co ti z narodenin urobi radost a nie trapenie..
Sue - KakaoCinky Ti radil dobre.
A ten fakt : este nie si dospela