Pred par dnami v rozhlase rozoberali temu: “Ake rady svojich rodicov ste si zobrali k srdcu? Riadite sa nimi?” Spomenula som si na nespocetne mnozstvo porekadiel a prislovi, ktorych sme sa od nasich rodicov a prarodicov napocuvali v rannom veku viac ako dost. Ale ruku na srdce, riadite sa nimi doteraz?
Ja som si so stupajucim vekom “vykonstruovala” vlastne pravidla, ktorymi sa snazim skor ospravedlnit svoje spravanie, ako sa podla nich riadit. Som dost impulzivna osoba. Nenavidim ludi, ktori nechodia na cas (jedna z mala veci, ktore ma dokazu priviest do nepricetna – ako ja hovorim, do stavu, ked som prisata na plafone od jedu). Kazdemu “rande” som ochotna tolerovat akademicku stvrthodinku, ale zasadne po vysvetleni, preco meska… Inak po 15 minutach odchadzam. Ale este predtym sa snazim dovolat dotycnemu a riadne mu precistim zaludok. Nepomozem si, ale som raz taka. Ak sa snazi druha strana oponovat, nech nie som uzkoprsa, argumentujem obligatnym: “Nikdy nerob to, co nechces, aby druhi robili tebe. A kedze vies, ze nemam rada nedochvilnost, nerob mi to, inak ti budem robit zle aj ja.” To je podla mna jedno z najdolezitejsich pravidiel, aspon v mojom zivote. Zbytocne neprovokovat a nenervovat ludi okolo seba…
Od istej doby som si tiez osvojila vyrok: “Rob len to, co tebe samemu robi dobre a maj sa rad taky, aky si.” Dlho som brala ohlad na to, co si myslia druhi, ak poviem/urobim to, ci ono. Jedneho dna som si povedala dost. Kto bude kedy brat ohlad na mna? Jedine ja sama. Mamina mi raz povedala: “Neprijemnych situacii, ktore sa v zivote vyskytnu a musime ich absolvovat je dost. Ak mas moznost vybrat si, ci v neprijemnej situacii zotrvas, alebo nie, zbal sa a chod prec.” A ako kazda mamina, ma pravdu ;) Nikdy nezabudnem, ako som si po rozchode s prvym “vaznym” frajerom (mala som 16 rokov) musela asi stokrat vypocut: “Sto frajerov, jeden muz, zapamataj si to.” J Hlavne, ze mi to vtlkala do hlavy osoba, ktora si toho prveho frajera za muza zobrala – ten frajer je mojim otcom J
Skuste sa zamysliet sami nad sebou, riadite sa v zivote nejakymi pravidlami? Je to vobec dobre? Nie je lepsie riadit sa vlastnym rozumom?
Viem len jedno, nikdy neskor nelutujem to, co v danom momente povazujem za spravne povedat/napisat/urobit…
Komentáre